Víno sprevádza ľudí už od dávnych čias. Veľa vedeckých výskumov potvrdilo, že vinič pochádza zo strednej Ázie, Kaukazu a z oblastí Čierneho a Kaspického mora, odkiaľ sa vinič rozšíril ďalej do Egypta. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3.200 rokmi pnl. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom. Starí Egypťania verili, že víno je darom boha Osirisa, syna boha nebies a zeme, víťaza nad smrťou. Legenda hovorí, že sa zrodil zo svojho popola a preto víno prirovnávajú práve k nemu - každý rok znovu zrodí hrozno viničového kra, ktorý sa zdal byť mŕtvym.
Egyptské vinohradníctvo dosiahlo najväčší rozkvet v rokoch 2700 až 2400 pred n.l. . Už v tom čase poznali viac odrôd viniča. O vyspelosti vinárstva a vinohradníctva v Egypte sa zachovalo veľa dokladov. Našli sa džbány z pálenej hliny, na ktorých je uvedený ročník vína, jeho kvalita, pôvod a dokonca aj vedúci vinice.
Z Egypta vinič putoval do Sýrie, Babylónie, potom do Číny, Palestíny a Grécka, kde pestovanie viniča bolo rozšírené po celom území. Veď pitie vína bolo od nepamäti súčasťou gréckej kultúry. Za zakladateľa vinárstva bol považovaný boh vína Dionýz, o ktorom vzniklo veľa povestí. Na začiatku sa víno považovalo za posvätný a liečivý nápoj, neskôr však sa stalo bežným nápojom. Najznámejší autor tých čias Homér ospieval víno vo svojej Iliade, kde dokonca uvádza mestá a oblasti, kde sa pestuje vinič. Víno uskladňovali v nádobách z pálenej hliny a na prepravu najčastejšie používali kožené mechy.
Z Grécka sa chýry o tomto výdatnom nápoji dostali do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali. V starom Ríme sa pestovanie a výroba vína rozšírili v 8. až 1. storočí pred n.l. Bolo veľmi obľúbené a používalo sa najmä pri hostinách. Zachovalo veľa kníh, v ktorých sú opísané postupy pri jeho výrobe. Sú tam taktiež uvedené odrody bielych a modrých vín, ktoré sa vtedy pestovali. Počas rímskych vojenských výbojov rozširovali rímske légie na príkaz panovníka pestovanie viniča a výrobu vína na všetky podmanené územia. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, do Čiech a na napokon aj na územie dnešného Slovenska.
Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom.
V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2.500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno.
Pestovanie viniča bolo rozšírené aj po celom Grécku. Veď pitie vína bolo súčasťou gréckej kultúry. Za zakladateľa vinárstva bol považovaný boh vína Dionýz, o ktorom vzniklo veľa povestí. Na začiatku sa víno považovalo za posvätný a liečivý nápoj, neskôr však sa stalo bežným nápojom. Najznámejší autor tých čias Homér ospieval víno vo svojej Iliade, kde dokonca uvádza mestá a oblasti, kde sa pestuje vinič. Víno uskladňovali v nádobách z pálenej hliny a na prepravu najčastejšie používali kožené mechy.
V Afrike nastal veľký rozvoj vinohradníctva a vinárstva až príchodom vysťahovalcov najmä z Francúzska. Od 18. storočia vznikali vinárske závody, v ktorých sa dodnes vyrábajú niektoré veľmi kvalitné vína.
V Amerike vznikli prvé vinohrady okolo roku 1520.Španielski dobyvatelia ich vysádzali najmä v Mexiku, Argentíne, Chile a Peru. Pestovali európsku révu Vitis vinifera, ale na väčšine miest nachádzali pôvodný vinič rodu Vitis labrusca, ktorého víno sa vyznačuje osobitnou príchuťou, takzvanou líščinou. Európske odrody viniča sa rozšírili najmä v Kalifornii. V ostatných oblastiach Ameriky sa donedávna pestoval vinič Vitis labrusca. Na konci 19. storočia však mala Kalifornia tak vyspelé vinárstvo, že začala konkurovať európskym, najmä francúzskym vínam. Sľubný rozvoj vinárstva v USA zabrzdila prohibícia. Opätovný rozvoj vinárstva najmä v Kalifornii nastal po druhej svetovej vojne a v posledných desaťročiach, keď sa zaviedli prísnejšie zákony o výrobe a spracovaní vína, čím stúpla kvalita vína a tým schopnosť konkurencie.
Do Austrálie sa prvý vinič doviezol okolo roku 1800 a veľmi rýchlo sa rozšíril takmer do celého územia a Nového Zélandu.
